Bratislava/Plzeň
17. júla (TASR) – Koľkokrát som si vravel, Jakeš, Jakeš, možno by sme
sa ti mali ospravedlniť, pretože prejavy dnešných politikov nie sú oveľa
lepšie. A to ešte nepočujeme prejavy, ktoré by boli získané takto – že
by politici nevedeli, že ich snímajú kamery v parlamente. S odstupom
desaťročí takto zhodnotil český historik Miroslav Vaněk legendárne
vystúpenie vtedajšieho komunistického lídra Miloša Jakeša na schôdzi v
Červenom Hrádku na predmestí Plzne. Prejav, ktorý vstúpil do dejín
hlavne kvôli metafore "kôl v plote", odznel pred 35 rokmi, 17. júla
1989.
Historik Miroslav Vaněk upozorňoval vo viacerých rozhovoroch, že aj keď
sa ľudia zabávali na niektorých pasážach Jakešovho prejavu, veľkú časť z
neho tvorila aj kritika socialistického systému a najmä jeho ekonomiky.
"Miloš Jakeš napríklad spochybňoval ekonomické dôsledky vlády jednej
strany. Zároveň vysvetľoval výhody kapitalizmu alebo sa obul do pomerov
na sovietskej dedine, čo bolo oficiálne nemysliteľné," povedal Vaněk v rozhovore pre Český rozhlas odvysielanom ešte pri príležitosti 30. výročia tejto udalosti.
"Tým je naša pozícia zložitá, že my sme zodpovední za tú ekonomiku.
Zatiaľ čo na Západe sú za tú ekonomiku zodpovední tí vlastníci, tí
kapitalisti. A tí ju riadia a robia tak, ako im to vyhovuje. Človek je
slobodný. Môže nadávať, hovoriť si čo chce. Ale tiež môže prísť do práce
a povedia mu – s pánom bohom, ja ťa nepotrebujem, mne klesla výroba,"
povedal vtedajší generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej
strany Československa (ÚV KSČ) Jakeš. Podobne ako na iných verejných
fórach vystupoval proti rovnostárstvu.
Pozornosť na Červenom Hrádku však vyvolali najmä vstupy, v ktorých Jakeš
kritizoval občiansku iniciatívu Několik vět. Petíciu prvý raz
zverejnili v rádiách Hlas Ameriky a Slobodná Európa 29. júna 1989. Počas
letných prázdnin pod ňou pribúdali tisícky podpisov. Komunistických
predstaviteľov znepokojilo, že sa pod vyhlásenie podpísali nielen
disidenti, ale tiež známe umelecké osobnosti, ako napríklad herci Jiří
Bartoška, Dana Kolářová, Bolek Polívka, Josef Kemr či Jiří Suchý, a tiež
hudobníci Vladimír Merta, Michael Kocáb a Hana Zagorová.
"Vždyť ty umělci, kteří to podepsali. Žádnej z nás nebere takový
platy, prostě, jako berou oni. No já dostávám jednou ročně výpis těch
umělců, seznam těch umělců, který dostávají nad těch sto tisíc korun
platu, tedy vydělaj si nad sto tisíc korun. No tak řekněme paní
Zagorová, je to milá holka, všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere
šest set tisíc každý rok. A další. Ne šest set, milion, dva miliony
berou, Jandové a jiní, každý rok. Ti náhodou neprotestovali, ale mnozí z
těch, kteří se takhle dobře mají, protestovali," znela najznámejšia pasáž z Jakešovho prejavu.
Najviac potom verejnosti utkvelo v pamäti Jakešovo vyjadrenie: "...a ne prostě, aby jsme tam byli my sami, jak kůl v plotě...".
Hoci jeho vystúpenie nebolo určené pre verejnosť, záznam z neho unikol a
stal sa nielen predmetom vtipov, ale predznamenal blížiaci sa koniec
komunistického režimu. K úniku prejavu sa neskôr prihlásil technik
Československej televízie Petr Smrčka, ktorý prejav nahral a kazetu
rozdal kamarátom. Záznam sa dostal až k disidentovi Alexandrovi
Vondrovi, ktorý sa postaral, aby sa odvysielal v Slobodnej Európe.
Zhodou okolnosti presne po štyroch mesiacoch – 17. novembra 1989 –
násilný zásah bezpečnostných síl proti demonštrantom v Prahe odštartoval
Nežnú revolúciu. V prvých dňoch Jakeš podľa svedectiev odmietol návrhy
zasiahnuť silou proti mohutnejúcemu občianskemu odporu. Už 24. novembra
bol zbavený najvyššej straníckej funkcie a neskôr dokonca vylúčený z
Komunistickej strany Československa.
V neskorších rozhovoroch vo vyššom veku však označil pád komunizmu za
výsledok mocenských intríg svojich kolegov. Miloš Jakeš zomrel 10. júla
2020 vo veku 97 rokov.